Jozef Kullman: Moja história bonsajistu

Som lesník – taxátor (teraz už bývalý). Celý svoj produkčný život som pracoval na lesných hospodárskych plánoch a lesníckych mapách. Moje povolanie ma previedlo po celom severozápadnom Slovensku. Prešiel som od Trenčína Považie, Kysuce, Oravu, Turiec, Liptov a Prievidzsko. Stretol som sa s rozličnými drevinami, ich rozličnými tvarmi a formami vytváranými vetrom, snehom i formovanými zverou. Toto všetko mi pomáhalo i pomáha pri bonsajovej tvorbe.

V roku 1979 som pracoval s kolegom i priateľom pri Mošovciach. Tento sa tiež zaujímal o bonsaje. V tom čase informácie o nich neboli skoro žiadne, a tie čo boli, boli skreslené novinármi, ktorí nevedeli, čo vlastne bonsaj je.

V tomto čase našiel priateľ na pasienku borovicu „formovanú“ ovcami a zverou. Daroval mi ju a ona sa stala prvým mojim bonsajom a základom mojej zbierky. Od toho času som sa i ja začal pozornejšie obzerať po rastlinách „tvarovaných“ zverou, a tým i zaujímavým „materiálom“ pre budúce bonsaje. Vyberal som tieto rastliny z voľnej pôdy a sadil do kontajnerov. Keďže som ešte skúsenosti nemal v tom kedy, ako vyberať a do čoho sadiť, niektoré rastliny neprežili. Skúsenosťami a neskoršie i literatúrou sa mi podarilo byť čoraz častejšie úspešný.

   Môj prvý bonsai - borovica lesná v roku 1987

foto: Jozef Kullman

Neskoršie sa nám s priateľom dostala do rúk kniha o bonsajoch v ruštine „Vyraščivanie karlikovych dereviev po japonskom sposobu“. Niečo nás naučila, no neskoršie som zistil, že ju napísal „nebonsajista“.

V 1985 roku som sa stal členom Bonsaj klubu Nitra. Tu som i prvýkrát videl špičkové tvarovanie jedným z najlepších svetových bonsajistov pánom Piusom Noterom zo Švajčiarska, ktorý na pozvanie klubu prišiel ukázať svoje umenie. Vtedy som ho požiadal o predaj jeho knihy, ktorá sa mi dostala do rúk. Nepredal, no vyžiadal si moju adresu a zakrátko mi prišli jeho štyri knihy bez akejkoľvek úhrady.

Ako člen nitrianskeho klubu som začal i vystavovať svoje rastliny. V rokoch 1987 až 90 klubové výstavy v Nitre. V roku 1988 „Flóra“ Bratislava, kde som získal i bronzovú medailu v kategórii „rarít a zvláštností“. Výstavy Bonsaj klubu Prievidza 1988 – 89 a 1996.

   Tá istá borovica v roku 2012

foto: Mária Hlístová

Výstavy na „Gardénii“ Nitra v rokoch 1997 až 2009. Tu som získal v roku 2000 Cenu Agrokomplexu za Fagus sylvatica teda buk.

V roku 2001 cenu „Cena múdrosti vekov“ za saiseki „Dračia brána“. Saiseki sú kamene, ktoré sa vystavujú na drevenej podložke – daj. Kamene sa zbierajú podľa tvarov – postavy ľudí, zvierat, tvary krajiny, vrchov atď.

V roku 2005 som sa stal členom Občianskeho združenia Malá Fatra, ktoré združuje skalničkárov, kaktusárov a bonsajistov. Od toho roku sa pravidelne zúčastňujem výstav tohto združenia.